Čo nemám rád v Amerike a.k.a. Juraj Kušnierik challenge

Autor: Tomáš Neuschl | 17.11.2020 o 3:34 | (upravené 17.11.2020 o 4:08) Karma článku: 4,79 | Prečítané:  267x

Niektoré veci sú tu tak príšerne zastaralé, primitívne, nemoderné a nepohodlné... skrátka podľa toho, čo som zažil v Európe, tak tá je raj. So here goes Juraj Kušnierik challenge – tri veci, čo sa mi na Amerike nepáčia.

1.      Kúpeľne.

a) Najprv si vezmem na paškál hajzle:

Majú veľmi úzke hrdlá. Svetlosť rúr, prierez sifóna, šírka odvodového potrubia, call it whatever you want, je tu asi polovičná oproti Slovensku. Ak sa v tom záchode ocitne niečo väčšie, tak raz spláchneš a máš ho beznádejne zapchatý. Moje väčšie stolice skrátka, ako by povedal súdruh Blaha, no pasarán! Musím ich rozštuchať záchodovou kefou, čo totálne kefu zasere (skús potom takú hotelovú kefu očistiť!), urobí celú hajzlovú vodu hnedú a pri mojej pevnejšej stolici je to aj cvičenie na aspoň 5 minút.

Záchodové misy sú plné vody. Rúry sú síce úzke, ale záchodová misa má dvakrát toľký objem a vody je tam aj v pokojovom stave aspoň 10 litrov, takže keď máš veľkú stolicu, čľupne a ošpliecha ti zadok, bez výnimky. Po spláchnutí navyše voda úplne zaplní misu a začne sa točiť do protismeru hodinových ručičiek ako vodný vír (Coriolisova sila šuvix), takže je to nechutné, keď vidíš svoje exkrementy a ďalšie črevné produkty zmiešané s močom roztáčať sa ako keď niekto kávu mieša (omlúvam sa za moje výrazivo).

Majú absolútne neschopné zvony, akési dvojité, úplne nepoužiteľné, pretože to nevie vytvoriť vákuum nevyhnutné na prepumpovanie sifónu.

Vôbec sa s nimi nedá odopchať záchod (nevyvolávajú podtlak), a dokonca ani mocne šprudlovať, keďže tie misy obsahujú tak veľa vody, takže pri šprudlovaní hrozí extrémne vysoké riziko ošpliechania sa. Skús takýmto zvonom prepchať odtok! Maximálne tak v certified hazmat suit. Akurát čo celú kúpeľňu zaleješ hovnovou vodou a potom ešte máš v práci robotu navyše – stierať dlážku. Oni nevedia vyrobiť jednoduchý zvon?

A to tu denne pucujeme aj 60 záchodov po hotelových hosťoch, čo sú odchovaní prevažne na fast-food diet. Kopec zábavy. Neostáva mi nič iné, len si pritom popiskovať moju hymnu.

b) Kúpeľňa má ale aj ďalšie súčasti, napríklad sprchu. Nemajú vôbec sprchu na dráte. Inými slovami, v Amerike neexistuje sprchová hadica.

Majú len hlavice zabudované v stene, takže si nemôžeš zobrať sprchu a poriadne umyť zadok či nohy. Všetko to na teba len prší zhora. Keď neprší (pardón, keď je mizerný vodný tlak – na takom vidieku, kde sme bývali, je to úplne bežné), aspoň kvapká. Potom sa môžeš akurát tak postaviť pod hlavicu, ktorá vykúka zo steny a tancovať v daždi. Tough luck. Úplne neschopné, nepraktické, tretí svet.

2.      Elektrina.

a) Zásuvky. No to sme dobačovali. Polovičné napätie (110 V) je absolútne nedostačujúce. Oni to majú vraj také nízke, aby to nezabíjalo ľudí, no ale mňa zabíja to, že to nezvládne nič. Maximálny výkon, čo môžeš zapojiť do jednej zásuvky, je 2 200 W – to je jedna rýchlovarná kanvica! Rozdvojky a roztrojky či predlžovačky s 5–6 zásuvkami? Snívajte s nami! Čosi také ako u nás, že na jednej zástrčke máš aj deväť spotrebičov, to americká zásuvka nemá šancu utiahnuť. Proste zabudni. Zapneš tu viac ako dva spotrebiče (vysávač, práčka a povedzme toaster) a ahoj. Ešte aj pojeba...brané klímy musia mať špeciálne trojfázové zásuvky. A to hovoríme o Amerike, kde je údajne všetko mega a veľké a podobne.

b) Čo ma však skutočne každodenne poctivo nasr...dilo, je konštrukcia ich zástrčiek. Sú pomerne malé a väčšina bez uzemňovacieho kolíka. Áno, uzemňovací kolík je na zástrčke, nie v zásuvke! To je úplne drbnutý systém – keď narazíš na zásuvku alebo predlžovačku bez zdierky pre tento kolík (čo je inak omnoho bežnejšie ako so zdierkou) tak proste nezasunieš, môžeš sa aj zesrať, neni šance, dovidenia.

A to nie je všetko, ich zástrčky majú také tenučké tyčinky (vidlice), že to zo zásuvky vypadáva aj samo od seba alebo pri jemnejšom potiahnutí. Majú tu katastrofálne štandardy, šnúry v niektorých zásuvkách vôbec nedržia (najmä v tých starších, po nejakom čase sa zásuvka jednoducho opotrebuje), stále vypadávajú a keď tam aj náhodou držia, tak kontakty bývajú dosť často tak sfušované, že niektoré zásuvky fungujú len keď sa tam tá vidlica drží správne. Čiže keď na Slovensku alebo v Európe (a poťažmo v inej civilizovanej krajine) napríklad vysávaš a mykneš vysávačom, ten sa ani nepohne, ale v Amerike sa vysávač zákerne a na hulváta vypne, lebo myknutie vysávačom spoľahlivo vytrhne zástrčku zo zásuvky. Z toho vyplýva, že vysávanie v Amerike treba dvoch: jeden drží službu pri zásuvke a druhý vysáva. Sám môžem vysávať jednu izbu aj 15 minút. Riešim to tak, že ručne ohýbam vidlicu, aby sa aspoň nejako v zásuvke udržala, ale to je také riešenie, že Franto, drž komín, já jdu pro peníze. Choré.

3. Keď už som pri tom vysávaní, tak vysávače.

a) V prvom rade konštrukcia vysávačov je iná ako v Európe, tu sú vysávače, takovediac, s motorom vpredu a bez hadice (podobne ako tie zadrbané sprchy; čo majú nejaký zakorenený strach z hadov – a poťažmo hadíc?). Vo výsledku sa potom človek omnoho viac narobí, pretože pri každom ťahu vysávača vlastne presúvam celú mašinu, vrátane motora. No a samozrejme pod posteľ alebo do iných ťažšie dostupných miest sa s takou oštarou nemám šancu nedostať. Niektoré advanced models síce majú doplnkovú hadicu, ale tá je obvykle nenormálne krátka. A vôbec – to mám akože pri každom kúte a pri každej posteli si túto hadicu rozbaliť, vypnúť vysávač, zapojiť hadicu, pripojiť nástavec, zapnúť vysávač, kúsok povysávať, potom vypnúť vysávač, odpojiť nástavec, zložiť hadicu, omotať a pripojiť ju na pôvodné miesto a zase zapnúť vysávač? Veď ma šéfka ukrižuje, že sa len zadrbávam.

b) A keby len to. Ďalšou kapitolou samou osebe je výkon. Američania majú všetko veľké, masívne, supervýkonné a čojaviemakéešte, ale vysávače tu majú maximálne 1000 W príkon (prečo asi, sprosté zásuvky). To ešte aj komunistické ETA vysávače boli výkonnejšie. Už 900-wattový vysávač tu vydávajú za ohromne silný, a v hoteli máme aj 700-wattový... Veď to je úplná katastrofa. A z tých 900W ešte 200W používajú na rotovanie odpadovej komory (akože cyklónové vysávače) pretože… to vyzerá žúžo? Nechápem, komu mohla napadnúť taká idiotina ako cyklónové vysávače. Jediné, čo to robí, je, že to spotrebuje extra energiu na vysokorýchlostné točenie prachu a odpadkov. A čo, ja mám platiť roztočom kolotoče?

Ja: *vysávam cyklónovým vysávačom*
Roztoče: Roztočíme to, jééé!

A oni sa nimi ešte chvália! Tu sú zo svojich vysávačov nadržaní, v telkách bežia polhodinové teleshoppingy o najnovších modeloch Shark či Oreck, ale všetko je to jeden šrot. Totálny odpad, inak by to asi nebolo v teleshoppingu, že áno. V Európe by to nechceli ani zadarmo, veď to ani Vietnamci na Miletičke nestrelia za 5 eur, nieto ešte na Mlynských Nivoch ako čórku. Však to by ani bezďáci zadara nebrali, to by len museli ťahať za sebou, tlačiť pred sebou, h0vn0 to spraví, taký je to odpad.

Vysávanie sú tu galeje, a aj tak koberec zostane ako v tom vtipe:

Cigán sa kúpe, hodinu, mydlí sa, dve hodiny, riadne sa drhne, no a napokon kričí:
Dyg mama! Už vydno sveter!”

No tak toto boli tri veci, ktoré vyslovene neznášam na Amerikekúpeľne, vysávače elektrina (zásuvky, zástrčky a napätie). Môj dissing rant sa ale neskončil, nasleduje honorable mentions list, čo sú ďalšie, také menšie otravy:

1. Jedlo – to je kapitola sama osebe.

a) Bežné kravské mlieko sa tu moc piť nedá. To čerstvé väčšinou predávajú v obrovských baleniach (až 1 galón, čiže temer štyri litre) s trvanlivosťou skoro dva týždne. No lenže ako každé správne mlieko je do týždňa skysnuté. Načo mi je štvorlitrové balenie mlieka? To jednoducho nie je šance za 5 dní vypiť. Beztak tunajšie mlieko smrdí ako skazené už od kúpy (respektíve má takú akúsi hnusnú živočíšnu pachuť, čosi ako kozie u nás). A navyše ani nie je lacné. Ešteže sa tu dá kúpiť kakao za rovnakú cenu, kde sa tá aftertaste prehluší.

b) Táto živočíšna pachuť sa niekedy prenesie aj do masla. Lenže väčším problémom masiel je, že skoro všetky sú – solené. Oni sú normálni? Soliť maslo? Keď som už fakt tak šlahnutý, tak si ho posolím aj sám na chlebe. Jediné, čo sa tu dá jesť, je akýsi zmesný tuk z repkového oleja (canola oil) a masla, lebo ten nesolia.

c) Chlieb. Panebože, chlieb. To, čo tu honosne nazývajú že chlebom, nie je nič iné ako hnusná nasladlá špongia v zaparených igelitových vreckách. Skús si zobrať jeden taký 600-gramový chlieb z regálu a stlač ho. Vážne. Normálne to má na dĺžku vari 45 centimetrov, ale keď sa pousiluješ, stlačíš to pod päť cenťákov, tak na desatinu pôvodnej veľkosti. Daj tomu poldruha minúty a rozvinie sa to do pôvodnej dĺžky. Vo fyzike sa tomu nadáva dokonale elastická deformácia. A samozrejme, nebola by to Amerika, aby tu nepostavili všetko na hlavu. Maslo majú solené, ale chlieb zase sladený. Človek si chce kúpiť normálny chlieb, ale polovica z nich má na vrecku napísané, že honey alebo cinnamon (to má byť akože nejaký marketingový ťahák) a tá zvyšná polovica chutí rovnako odporne sladkasto. Vo výsledku sa to dá konzumovať len s nutellou alebo džemom. S tým soleným maslom je to úplný grc. Aha, spomenul som vrecká? Jasne. Chleby majú vyznačenú trvanlivosť skoro dva týždne, ale samozrejme v tom hermeticky uzavretom igelitovom vrecku sa hneď zaparia. Čiže buď pekne veselo plesnivejú ešte v obchode na regáloch, alebo sú plné konzervačných látok. Otráviť sa alebo sa obesiť, vyber si. Človek aby si ich pred kúpou dôkladne obzeral, ale nie vždy sa pleseň dá objaviť, pretože tie obaly sú síce plastové, ale málokedy priehľadné. Ešteže sa čokoľvek dá vrátiť na customer service aj bez udania dôvodu.

2. Domy.

Kvalita bývania nič moc. Tak napríklad ten náš dom. Celý je z dreva a... okná? Takisto drevené. Double-glazed? Zabudni. Na Slovensku ešte aj na sto rokov starom dome sú pôvodné okná dvojité. No skrátka devätnáste storočie. Nechcem si ani predstaviť, ako je tu príšerne v zime. Žiadna izolácia, bez centrálneho vykurovania... Buď bude človek doma na riti mrznúť alebo si kúpi elektrický ohrievač, ale potom sa nedoplatí na účtoch za elektrinu a každú noc sa mu okná kompletne zarosia a závesy splesnejú (tie sa tu, mimochodom, odporúčajú dávať na okná zato, že to lepšie izoluje a dom je teplejší). Ešteže som tu len cez leto.

3. Doprava.

a) Autá sú tu prehnane veľké. Na vlastné oči som tu videl osemlitrový monster pick-up Dodge Ram s desaťvalcovým motorom a gumami veľkými skoro ako ja tie na traktore.

b) Keď už hovorím o tých motoroch, tie sú neúmerne veľké aj v autobusoch a iných dopravných prostriedkoch. Nečudo, keď to ešte aj v MHD poháňa chladničku klimatizáciu na 16 stupňov (uznávam, 16 °C v autobuse je lepšie ako 40, ale mohli by nájsť middle ground) a nákladné vlaky bežne prevážajú viac ako sto vozňov.

c) Ešte k tej verejnej hromadnej doprave: vo všeobecnosti je tu autobusov málo, mnohé miesta vôbec neobsluhujú a v porovnaní s Európou je medzimestská preprava drahá. Vlaky sú ešte drahšie, pomalé a aj tak sústavne meškajú. Tu vlakmi jazdí iba fanatik alebo černoch, s výnimkou vysokorýchlostnej Acely na Severovýchodnom koridore.

4. Fajčenie.

Printová reklama (billboardy) na cigarety a fajčenie tu ešte stále nevymrela: 

5. Mnohí Američania sú prehnane nábožní.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

AUTORSKÁ STRANA MICHALA HAVRANA

Fanúškovské násilie má pôvod v pocite zasvätenia (píše Michal Havran)

Ako sa vyhnúť vzniku domácich teroristických skupín.

Jankovská priznala vzťah s Kočnerom. Spomína aj Fica

Neskôr chce vypovedať o Bödörovi, aj Zoroslavovi Kollárovi.


Už ste čítali?